DFS má v repertoári spevy, tance, zvyky a tradície zachované dodnes na Horehroní (Morena, veľkonočné radosti, fašiangy, vianočné koledy a zvyky, hry na remeslá, ovce, regrútov a iné),  ale i tance z iných častí Slovenska.

Pri hrách a tancoch deti používajú rôzne rekvizity, ako sú šochtáre, varešky, palice, korbáče, valašky, košíčky, rapkáče, píšťalky, ostrohy a iné.

Stavanie mája

Postaviť ozdobený máj pred dom dievčaťa je starodávny zvyk takmer na celom Slovensku a zachoval sa dodnes. Postavenie mája je náročné a takto dali chlapci najavo, že sa im dievčatá páčia. Pritom bolo vždy veľa zábavy, ale i nedorozumení. Tento tanec je dynamický dupákový šórový tanec. Práve dupáky, typické pre región Horehronia dávajú tancu zvláštny charakter a preto niekedy pôsobí pomerne tvrdo.

Konôpka

Na dedinách v oblasti Horehronia bolo pomerne rozšírené  pestovanie  ľanu. Tanec dievčat Konôpka je choreograficky spracovaný tak, že znázorňuje siatie ľanu, jeho zber a spracovanie. Následne aj jeho pradenie, tkanie, pranie a polievanie tak, ako sa to voľakedy robilo pri potoku na lúke.

Zlatá brána

Tanec Zlatá brána ukazuje šantenie detí spojené so spevom a tancom počas hry na rôzne remeslá.

Slniečko

Keď sa zima pominie, deti vyvolávajú slniečko, aby sa mohli ísť hrať vonku a tešiť sa na lúke.

Karička

Dievčenský tanec v kolese, rozšírený po celom Zemplíne a Šariši. Karičku tancovali dievčatá najmä na svadbách, priadkach a zábavách. Kroj je štylizovaný – sú na ňom použité krojové súčasti zo Zemplína a Šariša. Je to veľmi ľúbivý tanec, vyjadrujúci hrdosť, tvrdosť a zároveň ľahkosť a rezkosť tanečných krokov.

Šarišská polka

Je to pekný a pôsobivý tanec z východného Slovenska z oblasti Šariša. Má nádych modernej folklórnej tvorby, je obohatený o známe šarišské prvky. V tanci je vyjadrená tvrdosť a zároveň i ľahkosť krokov.  Na čižmách majú chlapci pripevnené ostrohy, ktoré pri tanci cengajú (v šarišskom nárečí sa hovorí že „čerkajú“). V tanci sú použité štylizované kroje, ušité s prvkami pôvodných šarišských krojov.

Veľkonočné radosti

Názov tanca dievčat a chlapcov, ktoré spevom a tancom a sčasti i hrami  priblížia horehronskú oblievačku. I tu sa mládenci spolu s dievčatami vyšantili, pobavili, no niekedy aj pohnevali. Piesne, melódie a kroje sú z rázovitej horehronskej obce Pohorelá. Ako rekvizity používajú na oblievanie šochtáre (drevené nádoby na vodu) a korbáče.

Popred náš dom

Je to dynamický, dupákový šórový tanec z Pohorelej.  Práve dupáky dodávajú tancu výrazný a tvrdý charakter. Za povšimnutie stojí ojedinelé pohorelské nárečie.

Na regrúta

Obľúbená hra mladších detí, ktoré sa aspoň na chvíľku môžu hrať na dospelých. Tanec je spracovaný do istej miery aj divadelne. Tu možno vidieť, ako sa v minulosti verbovalo na vojnu, rozlúčku mladých mužov s frajerkami, rodičmi a priateľmi.

Na salaši

Dej sa odohráva na salaši. Malí chlapci predstavujú pastierov a dievčatá ovečky. Pri hrách vytvárajú košiare v rôznych obmenách.

Čipukre

Čipukre je názov tanca, ktorý pochádza z goralsko-gemerskej oblasti. Goralská oblasť spája do jedného celku obce s prevažne juhopoľským nárečím s karpatsko-slovenskou kultúrou a tradíciami. K takýmto obciam patrí napríklad Liptovská Teplička a Pohorelá. V tanci sú prezentované náročné tanečné útvary, ktoré vznikli v 17. a 18. storočí. Sú to starosvetské čardáše, polky, kalamajky a čipukre – drobčenie prvkov. Kroje použité v tanci pochádzajú z obce Pohorelá.

Detvianska veselica

Podpolianska tanečná oblasť sa nazýva aj detvianska vrchárska, alebo aj laznícka. Tancuje sa väčšinou v mäkkom podrepe – hovorovo povedané: „tanečník sa musí posadiť“. Nohy sa takto odľahčia a vo všetkých zhyboch sa môžu voľnejšie pohybovať. V tomto tanci je vyjadrený princíp hravosti, súlad a harmónia tela, pohyb nôh, drieku a rúk, čo je pomerne náročné v individuálnych prejavoch tanečníkov.

Hoc aj Horehronie…

Tancujú dievčatá a jeden chlapec. Tanečníci cifrujú, dupkajú, tlieskajú, spoločne vytvárajú páry, kolesá, šóry (rady), ktoré sú typické pre horehronský región.

Hoja ďunďa, hoja…

Tancujú dievčatá a jeden chlapec, vyjadruje sa svätenie jari, prechod do detských hier – konkrétne „Na zelenej lúčke sedí zajac…“, „A Ty Anča stoj v kole…“ a tanec sa končí hrou „Šijeme vrecia, šijeme…“